Bolestná strata (Bereavement)
(Mathewovi)

V tvojej hlave sú stromy,
ale ich listy už opadli.

V tvojich očiach sú jazerá,
ich vody však zamrzli.

V tvojich ušiach sú vtáky,
ktorých piesne odleteli.

V tvojich ústach je nebo,
no oblaky na ňom osiveli.

V tvojom srdci sú polia,
kde trávy zosinali.

V tvojej duši sú vrchy,
ku ktorým cesty sa rozpadli.

V tvojom živote sú jaskyne,
kde čakajú len temnoty.

 ________________________

Oheň (Fire)

Pílenie dreva na zimu
Prečistí hlavu plnú slov;
Môj rýchly dych stúpa v tenkom prúžku
A bolia ma svaly na rukách.

Chrbát v oblúku ako sedliak,
Píla rýchlo v rytme kvíli.
Udupaný sneh, padajúce piliny;
Zopár brvien páchne jeseňou.

Tvár mám odetú v ľadovej koži,
Ktorú zimný vietor čistí.
Nado mnou, sivá mapa
Na dnešnej stuhnutej oblohe.

V práci nachádzam útechu
(moje deti mi blúdia myšlienkami);
Najtuhšie ročné obdobie straší:
Smrť je jeho jadrom.

Predstavím si plameň dreva
Ako farby zlatých krikov.
A báseň tiež vzblčí
Z mysle dlho zamrznutou.

Táto kopa dreva musí dlho vydržať;
A ako chladná práca so slovami
(skladisko starých strachov),
Toto drevo bude horieť.

 __________________________

PRIATEĽKA (FRIEND)

Zvláštne, ako nás ťažká chorob
Privedie priamo dovnútra,
Do samého centra všetkého,
Kde obaja dosvedčíme holú pravdu
A na oltár priateľstva postavíme
Myšlienky, ktoré sme si tak priali vysloviť;
Aj keď ešte bezstarostný včerajšok
Znamenal mnohé roky budúcnosti,
Nielen týždne. Teraz sa oči pravdy lesknú
Žiaľom, prúdmi trpkých sĺz;
Slová ako láska lapajú po dychu.
Koľko len spomienok
Sa dá uchovať v trasúcich rukách?
Čas, ako zlostný detský záchvat
Bez dychu nás neminie, prikvačí nás,
Ťažký ako večerný oblak
Na temnom a pustom kopci.

 __________________________

Lavacourt, Zima, 1881: Maľba Clauda Moneta

(Lavacourt, Winter, 1881: A painting by Claude Monet)

1.

Zima, v tvojich očiach, je modrá
A domčeky – tiež modré ako bledá obloha.
Prečo ponúkaš našim očiam toľko chladu?
Prečo prinášaš tú najčistejšiu farbu -
Farbu čerstvého rána?
Aj sneh
(“malomocenstvo prírody”
–podľa teba)
Je nedokonalá podlaha
Popresievaná modrou.
Všetko je tak strohé ako pohľad na cintorín;
Modrá za tieňom stojí.
Je to ľad, súčasť života, ostrý a neklamný;
Úlomok smrti sivým časom poznaný.

2.

Toto je rub Makového poľa;
Tvoj letný pohľad na pokojné Francúzsko,
Kde červené vyrážky sú rozmazané po tráve
A tvoja rodina, na prechádzke,
S láskou zobrazená.
Toto je iné obdobie;
Temnota rozpoltenej mysle,
Zima usídľujúca sa v hlave,
Modrá podstata srdca.
Camille, tvoja žena a modelka, už bola mŕtva
A ty si sa utápal v dlhoch
(ktoré si splácal obrazmi).

3.

Hovorí sa, že si postavil maliarsky stojan
Na zamrazenú rieku,
Aby si dosiahol tento efekt:
Plátno, ktoré schladí miesto,
Kde tuhne ľudský žiaľ.
Neskôr si sa rozhovoril o maľovaní,
Ktoré si považoval za nedocieliteľné;
Ty, ktorý si miloval farbu,
“moja posadnutosť, radosť a trápenie”,
Napadajú ma tvoje lekná v Giverny,
Tie plávajúce kvety nahromadeného snehu,
Tie impresívne škvrny kôrnatej beloby
Odzrkadľujúce sa na pokojnej hladine v tvojej záhrade:
Tie posledné maľby tak chladné ako táto krutá modrá.

Translated into Slovak by Miriam Margala